Aká metóda je najvhodnejšia?

CALLANOVA METÓDA

Callanova metóda je priama metóda výučby cudzích jazykov založená na interakcii medzi lektorom a študentom v podobe otázok a odpovedí. Konverzácia predstavuje tri štvrtiny náplne výučby.

Metóda, ktorú navrhol Angličan Robin Callan, je založená na troch princípoch:

• študenti opakujú jednotlivé frázy až kým ich nevyslovujú automaticky,
• učiteľ rýchlo rozpráva cudzím jazykom bez prekladu
• učiteľ vyvíja psychologický nátlak na študenta, aby odpovedal automaticky a bez rozmýšľania.

Každú otázku sa učiteľ pýta dvakrát, a napovedá študentovi odpoveď. Prekladá študentovi kľúčové slová, ale nikdy celé vety. Ukazuje čo hovorí, používa miestami až prehnané akcie. Nikdy nespomaľuje, ale vkladá slová študentovi do úst. Na hodine stojí a je aktívny a prísny. Len tak sa môže dosiahnuť požadovaná úroveň podľa autora metódy Robina Callana.

Callanova metóda sa vyučuje vo svete viac ako 40 rokov, má 12 stupňov, ktoré študent absolvuje pri intenzite 3×1 hodina týždenne za 260 hodín. Vo svete funguje viac ako 350 škôl, ktoré používajú Callanovu metódu na výučbu angličtiny.

Mnohé jazykové školy rady tvrdia, že týmto spôsobom sa študent naučí jazyk 4x rýchlejšie a o 2 až 3 roky je schopný rozprávať po anglicky. To ale v niektorých prípadoch nemusí závisieť od samotnej metódy, ale od intenzity výučby. Názory na túto metódu sú veľmi protichodné, existujú mnohí zástancovia i odporcovia v radoch študentov i lektorov.

Callanova metóda nepodporuje kreativitu, študent nepremýšľa a nevyjadruje svoje myšlienky, ale takmer výlučne odpovedá na otázku. Študenti nepočujú prirodzený rytmus jazyka, ale „drilujú“ správnu výslovnosť. Gramatika je vnímaná v kontexte a ďalšia špeciálna pozornosť sa jej nevenuje. Študent sa na hodinu nepripravuje, nepotrebuje si robiť žiadne úlohy, prípadne nie je motivovaný sa jazyku venovať i doma.

Tým, že sú študenti od prvej hodiny nútení rozprávať a sú neustále opravovaní, ich pokrok na začiatku je veľmi rýchly. Otázkou je, či po niekoľkých rokoch získa študent základy, na ktorých by mohol stavať a učiť sa jazyk ďalej, alebo zistí, že nie je schopný správne sformulovať myšlienku do menej či viac rozvitej vety tak, aby mu niekto rozumel, bojí sa rozprávať, lebo neovláda niektoré gramatické aspekty a mnohé idiomy a kultúrne odlišnosti nechápe.

Niekomu Callanova metóda vyhovuje, niekomu zasa nie. Väčšina jazykových škôl poskytuje úvodnú hodinu zdarma, študent má teda možnosť zistiť, či je to pre neho to pravé. Veľa závisí i od samotného lektora a od priebehu hodiny. Dnes totiž mnohé školy vyučujúce touto metódu niektoré jej pravidlá ignorujú a študentom raz za čas niektoré slovíčka na hodine preložia, prípadne urobia iné výnimky.

SUGESTOPÉDIA

Kurzy sugestopédie sa vyučujú po celom svete už asi 25 rokov. Zakladateľom tejto metódy je bulharský vedec Georgi Lozanov. Táto metóda má veľmi široké uplatnenie a schopnosti lektorov vyučujúcich touto formou využíva stále viac firiem, i pri získavaní vedomostí z marketingu, manažmentu, práce s počítačom, pri športe atď.

Výučba

Výučba jazykov prebieha prostredníctvom pestrých zmyslových odkazov, na základe ktorých pracuje dlhodobá pamäť. Čím viac zmyslov je zapojených do vnímania informácií, tým rýchlejšie sa uložia i vyvolajú. Význam slov sa učí vo vete, v kontexte, v príbehu, živým a zábavným spôsobom. V určitých fázach je učenie sprevádzané špeciálne vybranou hudbou, ktorá aktivizuje mozgovú činnosť a nový materiál je prezentovaný tak, aby sa rýchlo zapísal do dlhodobej pamäti a získané poznatky boli trvalé. Pri výučbe sa rešpektujú všetky učebné typy (vizuálny, kinestetický i auditívny).

Dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu sú smiech, hravosť, zmena identity (na obdobie kurzu si študent vyberie nové meno, identitu, profesiu, životný príbeh, čo mu dovolí experimentovať s jazykom, robiť chyby, hrať sa), harmonizácia vedomých i nevedomých stimulov, osobnosť a znalosti lektora.

Sugestopédia tak dosahuje minimálne 3x lepšie výsledky v efektivite a rýchlosti učenia. Odstraňuje psychické bloky, ktoré zabraňujú hovoriť v cudzom jazyku a dosiahnutý úspech výrazne zvyšuje motiváciu k ďalšiemu štúdiu. 

Výskum a pamäť

1000 slov za deň? V Inštitúte pre sugestológiu sa Lozanov roky zaoberal týmto výskumom. Ten bol najskôr zameraný na pamäťovú stránku. Výsledky boli ohromujúce. Jeden príklad z mnohých experimentov: študentom bolo počas lekcie predložených 100 francúzskych slovíčok. Následný test ukázal, že si na pasívnej úrovni zapamätali 92% týchto slov. Keď tento experiment robil neskôr s 200 slovami počas jedného dňa, výsledok bol 96,2% a s 1000 slovami počas jedného dňa bol výsledok 96,1%. Stále viac sa utvrdzoval v presvedčení, že kľúčom nie je žiadna špeciálna sugescia či manipulácia s vedomím, ale opačný proces, desugescia našich predstáv.

POKUSY VO SVETE A SUPERLEARNING

Neskôr nastala situácia, kedy semienka Lozanovových myšlienok boli rozosiate po celom svete a vyrastali samostatne. Vznikali nové metódy inšpirované sugestopédiou, často iba za komerčným účelom, bez akýchkoľvek znalostí, vedeckej práce či overovania výsledkov.

Týmto spôsobom bola na Lozanovových výskumoch založená i metóda superlearning, ktorej cieľom je pomôcť študentom naučiť sa a pochopiť veľké množstvo informácií rýchlo a ľahko.

Najčastejšie sa využíva pri výučbe jazykov. Princípom tejto metódy je využívanie relaxačnej, barokovej hudby, ktorá má tempo 60 úderov za minútu, pričom sú študentovi v pravidelných intervaloch meneným hlasom čítané informácie, aby sa tak predišlo monotónnosti výučby. Študent text niekoľkokrát počúva a potom sa ho snaží zreprodukovať.

Superlearning využíva uvoľnenie, študent pracuje v alfa hladine s fantáziou a podvedomím, bez stresu, v pokojnej atmosfére. Niektoré školy uvádzajú, že študent sa takto učí 3-15x rýchlejšie, pretože mozog pracuje v alfa hladine lepšie. Na podobnom princípe pracujú i psychowalkmany. 

 ALFA vlny a výskum

Stav relaxácie sa umelo nenavodzuje, prichádza spontánne ako sprievodný jav tohto spôsobu učenia. Vyšší podiel alfa vĺn, ktoré sprevádzajú stav pokojného sústredenia vhodného pre učenie môže, ale nemusí byť prítomný, ako preukazujú mnohé experimenty Lozanova. U 14% študentov sa nepreukázala žiadna zmena pri distribúcii alfa, beta, théta a delta vĺn počas výučby, no i tak dosiahli mimoriadne výsledky. Alfa frekvencia teda nie je jednoznačným predpokladom pre aktiváciu nevyužitých schopností ľudskej mysli.

KLASICKÁ A KONVERZAČNÁ METÓDA

Klasické kurzy alebo kurzy konverzačnou metódou sú stále najrozšírenejšie. Lektori sa snažia, aby študent na hodine predovšetkým rozprával, čo ale pri plnej triede nemusí byť jednoduché. Výučba je zvyčajne komplexná a zahŕňa počúvanie, čítanie, rozprávanie, písomný prejav či rôzne hry. A na domácu úlohu gramatické cvičenia.

Každému vyhovuje niečo iné. Zrakový typ si dobre pamätá tváre ľudí a na ich mená si ani nespomenie, pri učení mu pomáhajú tabuľky, grafy, ilustrácie, rád pracuje s písaným textom a pri oddychu uprednostní knihu alebo film. Kinestetický typ pochoduje sem a tam a gestikuluje, odpočíva pri športe a najlepšie sa učí, ak prežíva situáciu na vlastnej koži. Sluchový typ si dobre pamätá to, čo počuje, dáva prednosť prednáškam pred knihami. Ak nemá človek možnosť využiť svoj učebný štýl a je mu vnucovaný iný, narastá v ňom pocit frustrácie, napätia a stresu. Každá metóda má svoje pre a proti a dôležité je nájsť si tú svoju. Ak máte skúsenosti s výučbou jazykov, dajte nám o nich vedieť.

Zdroj: www.sk.wikipedia.org

www.cetros.cz